Kategória: Básne

Osud ma na zadok musel posadiť,
aby som dokázala samú seba pochopiť.
Často som robila to, čo odo mňa čakali,
akou mám byť, druhí mi kázali.
 
Občas nechcela som svoje pocity vysloviť,  
bála som sa, že by sa mohli niekomu nepáčiť.
Často zakrývala som svoje nedostatky,
dnes však zistila som, že život je príliš krátky.

Na to, aby som nebola sama sebou,
aby som sa držala nejakých osnov,
ktoré niekto iný vytvoril,
a o radosť zo života ma pripravil.

Môže mi byť jedno,
čo si iní myslia že robiť by som mala,
od dnes sama sebou som sa stala.
Mám krivé zuby a občas som trápna,
dosť často vraj aj príliš hlasná.

Veľkú jazvu mám tiež na bruchu,
že som dokonalá, nikomu nedávam záruku.
Zistila som akú hudbu mám rada,
nech ktokoľvek sa teraz so mnou háda,
 
že sa mu taká aká som nepáčim,
nech stará sa o seba, keď ja mu nestačím.
Dnes oblečiem si kvetované šaty,
a k tomu rozpustím si vlasy.

Zajtra ich zas do gumičky stiahnem,
a k tomu si športové oblečenie vezmem.
Dnes budem usmiata a krásna,
zajtra možno mrnčavá a zvláštna.

Vyslovím všetko čo na jazyku mám,
bez boja sa nikdy nevzdávam.
Milí moji som taká aká som,
kto ma má rád, nemyslí na mňa v zlom.
 
Autor: Ivana Debrecéniová
12.03.2019